Život Prešova
online
online
Vyšehradská skupina vznikla pred 30 rokmi
15.02.2021 Celý región
Budapešť/Bratislava/Praha/Varšava
15. februára (TASR) - Vyšehradská skupina sa stala na začiatku 90.
rokov príkladom spolupráce s cieľom podporiť demokratickú transformáciu a
úspešnú integráciu svojich členov do európskych a euroatlantických
štruktúr. Práve na vzájomnú podporu pri spoločnom návrate do Európy sa
koncentrovala spolupráca v počiatočnom období.
"Ciele, ktoré si Vyšehradská štvorka vytýčila pred tromi desaťročiami - budovať demokraciu, rozvíjať slobodu a vrátiť náš región do zjednotenej Európy -, môžeme považovať za naplnené a môžeme sa začať pozerať po nových spoločných cieľoch," povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová počas summitu prezidentov krajín V4, ktorý sa konal 9. a 10. februára v Poľsku. Súčasne konštatovala, že dôvod spolupracovať má V4 aj naďalej, pretože "veľakrát čelíme podobným problémom".
Na summite si prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) pripomenuli 30. výročie od vzniku tohto zoskupenia. Jeho základný kameň položila deklarácia, ktorú podpísali najvyšší predstavitelia Československa, Maďarska a Poľska 15. februára 1991. V pondelok 15. februára uplynie od tohto historického okamihu 30 rokov.
História Vyšehradskej štvorky (V4) sa začala písať v severomaďarskom mestečku Vyšehrad (Visegrád), kde v roku 1335 podpísali na miestnom hrade zmluvu traja panovníci: český kráľ Ján Luxemburský, poľský kráľ Kazimír Veľký a hostiteľ a iniciátor stretnutia, uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou. Vyšehradskou zmluvou sa v 14. storočí začala úspešná spolupráca v otázke zahraničnopolitických a ekonomických vzťahov týchto troch stredoeurópskych kráľovstiev.
Na tomto symbolickom mieste potvrdili 15. februára 1991 prezidenti Československa a Poľska Václav Havel a Lech Walęsa spolu s predsedom maďarskej vlády Józsefom Antallom vznik Vyšehradskej skupiny. Zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) 31. decembra 1992 a jej rozdelením k 1. januáru 1993 na dva samostatné subjekty, Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku (SR), sa pôvodná Vyšehradská trojka rozšírila na Vyšehradskú štvorku (V4).
Vyšehradská skupina predstavuje neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych štátov, ktoré sa hlásia k rovnakým hodnotám, majú spoločné dejiny, kultúru a geografické postavenie. V4 je regionálnym zoskupením členských krajín Európskej únie (EÚ). Vytvára priestor na posilňovanie koordinačného a konzultačného mechanizmu s cieľom nachádzať spoločné pozície v aktuálnych otázkach.
V roku 2000 vznikol z iniciatívy Slovenska Medzinárodný vyšehradský fond (MVF), ktorý je dosiaľ jedinou inštitucionalizovanou formou spolupráce krajín V4. Prostredníctvom kultúrnych, výskumných a vzdelávacích projektov, grantov či výmenných pobytov podporuje spoluprácu medzi občanmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími inštitúciami v rámci krajín V4, ako aj v ďalších štátoch strednej a východnej Európy.
Popri európskej agende sa spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky prejavuje v súčasnosti najmä v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Napríklad na jeseň 2020 bola zriadená digitálna vyšehradská platforma na výmenu operatívnych informácií týkajúcich sa epidemiologického vývoja.
Členovia Vyšehradskej skupiny sa pri vedení tohto neformálneho zoskupenia štyroch stredoeurópskych štátov pravidelne striedajú po roku. Predsedníctvo V4 trvá vždy od začiatku júla do konca júna. V súčasnosti je od 1. júla 2020 predsedajúcou krajinou V4 Poľsko, ktoré bude na jej čele do 30. júna 2021. Po ňom sa ujme predsedníctva Maďarsko.
"Ciele, ktoré si Vyšehradská štvorka vytýčila pred tromi desaťročiami - budovať demokraciu, rozvíjať slobodu a vrátiť náš región do zjednotenej Európy -, môžeme považovať za naplnené a môžeme sa začať pozerať po nových spoločných cieľoch," povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová počas summitu prezidentov krajín V4, ktorý sa konal 9. a 10. februára v Poľsku. Súčasne konštatovala, že dôvod spolupracovať má V4 aj naďalej, pretože "veľakrát čelíme podobným problémom".
Na summite si prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) pripomenuli 30. výročie od vzniku tohto zoskupenia. Jeho základný kameň položila deklarácia, ktorú podpísali najvyšší predstavitelia Československa, Maďarska a Poľska 15. februára 1991. V pondelok 15. februára uplynie od tohto historického okamihu 30 rokov.
História Vyšehradskej štvorky (V4) sa začala písať v severomaďarskom mestečku Vyšehrad (Visegrád), kde v roku 1335 podpísali na miestnom hrade zmluvu traja panovníci: český kráľ Ján Luxemburský, poľský kráľ Kazimír Veľký a hostiteľ a iniciátor stretnutia, uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou. Vyšehradskou zmluvou sa v 14. storočí začala úspešná spolupráca v otázke zahraničnopolitických a ekonomických vzťahov týchto troch stredoeurópskych kráľovstiev.
Na tomto symbolickom mieste potvrdili 15. februára 1991 prezidenti Československa a Poľska Václav Havel a Lech Walęsa spolu s predsedom maďarskej vlády Józsefom Antallom vznik Vyšehradskej skupiny. Zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) 31. decembra 1992 a jej rozdelením k 1. januáru 1993 na dva samostatné subjekty, Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku (SR), sa pôvodná Vyšehradská trojka rozšírila na Vyšehradskú štvorku (V4).
Vyšehradská skupina predstavuje neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych štátov, ktoré sa hlásia k rovnakým hodnotám, majú spoločné dejiny, kultúru a geografické postavenie. V4 je regionálnym zoskupením členských krajín Európskej únie (EÚ). Vytvára priestor na posilňovanie koordinačného a konzultačného mechanizmu s cieľom nachádzať spoločné pozície v aktuálnych otázkach.
V roku 2000 vznikol z iniciatívy Slovenska Medzinárodný vyšehradský fond (MVF), ktorý je dosiaľ jedinou inštitucionalizovanou formou spolupráce krajín V4. Prostredníctvom kultúrnych, výskumných a vzdelávacích projektov, grantov či výmenných pobytov podporuje spoluprácu medzi občanmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími inštitúciami v rámci krajín V4, ako aj v ďalších štátoch strednej a východnej Európy.
Popri európskej agende sa spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky prejavuje v súčasnosti najmä v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Napríklad na jeseň 2020 bola zriadená digitálna vyšehradská platforma na výmenu operatívnych informácií týkajúcich sa epidemiologického vývoja.
Členovia Vyšehradskej skupiny sa pri vedení tohto neformálneho zoskupenia štyroch stredoeurópskych štátov pravidelne striedajú po roku. Predsedníctvo V4 trvá vždy od začiatku júla do konca júna. V súčasnosti je od 1. júla 2020 predsedajúcou krajinou V4 Poľsko, ktoré bude na jej čele do 30. júna 2021. Po ňom sa ujme predsedníctva Maďarsko.
www.ZIVOTPO.sk
